Propagácia zdravej výživy

Zdravá výživa

Zdravá výživa – často opakované slovo. Málokto by vedel povedať, čo presne pod tým rozumieť. A väčšina ľudí význam zdravej výživy podceňuje. Zdravá výživa však môže rozhodnúť o našom zdraví – či chorobe. Telesnom, i duševnom. Zdravá strava neznamená len kvalitné "palivo" pre svaly. Zdravá strava znamená aj výživu pre mozog. Správnu funkciu mozgu môžete ovplyvniť – stravou. V dobrom i zlom. Aj to je dôvod, prečo sa naozaj neoplatí ignorovať pojem "racionálna výživa".

Zlá výživa môže zabiť. Rôzne rýchlo.

Dali by ste si vyprážané muchotrávky pokvapkané ortuťou? Asi nie. Lebo viete, že by ste to neprežili. Dali by ste si vyprážaný syr, hranolky, majonézu a k tomu tortu? Asi áno. Síce viete, že by ste nemali, ale keď ono je to tak chutné…

Veľa ľudí si stále neuvedomuje, ako zásadne ovplyvňuje náš život kvalita stravy. Obezita a nadváha sú len vrcholom ľadovca. Netreba opakovať samozrejmosti, že bez stravy umrieme a zo zlej stravy môžeme umrieť tiež. Medzi týmito dvoma extrémami je široké pole možností, ako sa najesť. Dá sa s istou nadsázkou povedať, že zo zlej stravy umierame. Pomaly.

Zle navrhnutá výživa má následky. Po zle zvolenom obede budete oťapení. Zbytočne! Potom – vinou toho istého obedu – dostanete ukrutnú, neovládateľnú chuť na nejaké sladkosti. A dáte si tyčinku, ktorú ste neplánovali. Ste na seba nahnevaní, lebo už vidíte, že ste pojedli zbytočne veľa – všetko len pre ten "blbý" obed!

Potraviny nie sú zdravé a nezdravé.

Skôr sa treba pozrieť na ich množstvo. Maslová torta, ak ju zjem celú, mi zrejme ublíži. Asi sa ozve žlčník, možno ma preženie. Ak si dám len zo tri rezy, zjem veľa energie navyše, ktorej sa telo nedokáže zbaviť inak, než že ju napumpuje do tukových buniek. Priberiem. Veľmi málo, len nebadane.

A to je kameň úrazu. Nebadané zmeny – tak sa dá charakterizovať rozvoj nadváhy. Človek si proste dopraje dnes, zajtra aj o týždeň. Tučnie tiež pomaly. Ak by sa mal vzdať dobrôt, nebol by rád.

No a potom je tu tretia možnosť – dať si z onej maslovej torty len veľmi malý rez. A aj to len občas. Taký príjem jedla – ktoré vo väčšom množstve škodí – vám neublíži, nič neovplyvní.

Preto je dobré vedieť, čo vlastne jedávame, aký účinok na človeka majú jednotlivé pokrmy. Neraz totiž jeme celkom nezmyselne. Na obed v práci si dáme "vepřo – knedlo – zelo", ktoré sa bezpečne postará o to, že nasledujúcu najmenej hodinu budeme v práci trpieť zúfalou driemotou, neschopní vnímať svet okolo seba.

Čo je to zdravá výživa?

Čítajte, učte sa. Ak budete vedieť, aké účinky na vás majú rôzne potraviny, budete vedieť, že niektorým jedlám sa jednoducho oplatí vyhnúť. Rozumný človek by mal dokázať odolať pokušeniu, ak vie, že mu jedenie môže ublížiť.

Viem, ťažko je dnes si uprieť dobrý koláčik v mene toho, že možno o 10 rokov vám možno bude na svete lepšie. Človek o sebe nedokáže rozmýšľať vopred. A to je škoda. Keby si 30 ročný človek vedel predstaviť, aké ťažkosti bude mať v päťdesiatke, zrejme by prerušil čokoľvek, čo práve robí a utekal cvičiť a zdravo jesť…

Rozhodnutie je len vo vašich rukách. Zdravá výživa sa vám oplatí.

Dôležitá je pestrosť – mali by sme jesť veci zo všetkých troch skupín: obilné výrobky, ovocie, zeleninu, vajcia, mäso a zdroje rastlinných bielkovín, ako sú napríklad fazule a orechy. V prvom rade ide o to, obmedziť potraviny, ktoré sú bohaté na cukry a tuky – predovšetkým živočíšne. Biely chlieb s oškvarkami, buchty, smotanová zmrzlina poliata čokoládou alebo chipsy rozhodne nepatria medzi potraviny, ktoré by sa mali nachádzať v našom jedálničku. Treba jesť viac zeleniny a ovocia. Sú hlavným zdrojom vitamínov (C, A), minerálov, vlákniny a ďalších dôležitých látok v našej strave.

Väčšina zeleniny má iba nízky energetický obsah, takže ich spotrebu netreba nejako obmedzovať. O niečo väčšiu opatrnosť je potreba u ovocia, hlavne u sladkých plodov, ktoré majú vyšší energetický obsah, ale energie v ovocí je oveľa menej, ako u ostatných druhov potravín. Treba dávať prednosť surovej alebo mrazenej zelenine. Nesmie sa zabudnúť ani na ďalšie potraviny s vysokým obsahom vlákniny, ako je tmavý celozrnný chlieb, tmavé nevaječné cestoviny, produkty z obilnín a strukoviny. Jedálniček by mal byť čo najviac vyvážený, preto musí obsahovať nízkotučné mliečne výrobky, chudé mäsá, ako je kura, králik či ryby a tiež rastlinné bielkoviny. Tie sú napríklad v sóji, syre tofu, či strukovinách. Dôležitý je aj pitný režim. Denne by sme mali vypiť 2 až 3 litre tekutín, a to hlavne doobeda (2/3 denného príjmu). Najvhodnejšia je stolová voda, bylinné čaje či nízkoenergetické nápoje. Pohyb je dôležitý, či už ide o rýchlu chôdzu, jazdu na bicykli, alebo iba vyšliapanie schodov. Dôležitá je minimálne pol hodinka pohybu denne.